žubrienka

Hľadím na pohár kváziduše

napoly prázdny,

chcem ťa dosťať z hlavy

nateraz aj navždy.

Nechcem byť bezbranná,

citmi opitá,

nechcem tu po nociach

v myšlienkach klopýtať.

Chcem ťa dilítnuť bleskovo

ako keď zabudnem kúpiť chleba,

nebyť hlúpo opitá,

nech netreba mi teba.

Viem, chcela som lásku,

no nie tú bez odozvy.

Vraviac si svet triezvo reálny

nie je taký hrozný.

Tak tu ležím na zemi

opäť na mol z teba,

osudu v duchu nadávam:

"Bolo mi to treba?"