žubrienka

Pstom mi kreslíš po vlhkom srdci

zotieraš prekážky, čo delia naše tváre,

nechcem sa pýtať, byť ľahká korisť,

v očiach si nesiem spýtavé ALE.

 

Prstom mi kreslíš po vlasoch linky,

čo spájajú svety pekelne vzdialené,

v hlave si blúdim, počítam chvíľky v ktorých

páchaš na mne to nádherné trápenie.

 

Zrazu ani neviem,

mám sklá ružové či čierne?

Prstom mi kreslíš po tvári slzu,

Rozum už s tebou rady si nevie.

Čo s tým? Snáď len ...

prestávam robiť pred tebou cudziu.