V anonymite davu
tvory potulovaniu
prozaicky "život" nadávajú
tí za pravdu radi klamú
aj zranení tam srdcia lámu
a na otvorenú ranu
si falošné ilúzie kladú.
V hlave pri tom majú
bity bez ladu a skladu
stále niekam utekajú
s cieľom uchrániť sa pádu
v každej kráse hľadajúc
tú najmenšiu skrytú vadu.
Odmietajú radu
že to radšej sami zvládnu.
Telá časom chradnú,
obité vnútra chladnú
sny vädnú
a oni stále takto žijú
s vedomím, že aj tak padnú.
Komentáre
Žubrienka...
pustili ťa na podmienku?
Od mája si skrytá v tichu,
nechala si blogy v štichu.
Dostala si na rýmy náladu,
zosmolíš dakedy aj baladu?
Zamýšľaš sa nad osudom ľudu,
ľud si i tak na seba šije búdu.
Mávaj, Žubrienka, náladu veselú,
hoci aj denne len hodinku necelú... ((-:
Hľa komentár určený Laskymu
nejako chýbala mu?
Skrytá som nebola nikde veru,
len v básnickom laloku mozgu,
žeby som mala dieru?
Ak nájdem raz inšpiráciu,
vytvorím aj baladu clivú.
Amávam aj náladu dobrú,
hoci niektorí ma majú za pesimistku hroznú.
Za to majúc chvíľu blbú,
práve báseň hodí sa - odoženie chmuru.